Stavebné tlačivá 2026: súpis prác, protokol a denník

Ak ste za posledné tri roky čítali, že „nový zákon o výstavbe zavedie elektronický stavebný denník“, mali ste pravdu len napoly. Zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe, ktorého účinnosť sa odkladala od roku 2022, nezačal platiť nikdy — zrušil ho § 86 zákona č. 25/2025 Z. z., teda toho predpisu, ktorý od 1. apríla 2025 skutočne nahradil päťdesiatročný stavebný zákon. Papierovania na stavbe tým neubudlo, len sa presunulo do iných paragrafov a do novej vyhlášky.

Ktorý zákon v roku 2026 naozaj platí

Od 1. apríla 2025 je účinný zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon (z 5. februára 2025); aktuálne konsolidované znenie je z 1. novembra 2025. Starý zákon č. 50/1976 Zb. bol zrušený zákonom č. 200/2022 Z. z. a jeho posledné znenie platilo do 31. marca 2025.

To ale neznamená, že sa starý predpis dá vyhodiť. Podľa § 84 ods. 4 a 5 nového zákona sa doterajšie predpisy v znení účinnom do 31. marca 2025 použijú na podania doručené stavebnému úradu do tohto dátumu, na konania začaté do tohto dátumu a na stavby, ktoré už majú územné rozhodnutie podľa starých pravidiel — vrátane neskoršej žiadosti o kolaudáciu. Pri dodatočnom povolení stavby alebo preskúmaní spôsobilosti stavby na užívanie siaha starý režim dokonca až do 31. marca 2029 (§ 84 ods. 7). Firma, ktorá dnes dokončuje stavbu povolenú v roku 2024, sa preto stále riadi § 46d zákona č. 50/1976 Zb. a § 28 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Tá je mimochodom stále platná — naposledy ju menila novela účinná od 1. marca 2025.

Prakticky to znamená dva paralelné režimy na jednom dvore. Rozdiel medzi nimi nie je vo filozofii, ale v detailoch: starý § 46d hovoril, že denník vedie „stavbyvedúci alebo stavebník od prvého dňa prípravných prác až do skončenia stavebných prác“, nový § 39 ods. 1 viaže denník na obdobie „od prvého dňa zriadenia staveniska až do dňa odovzdania stavby“.

Stavebný denník: kto ho vedie a čo v ňom musí byť

Povinnosť je adresná. Stavbyvedúci je podľa § 39 ods. 1 povinný viesť o stavbe stavebný denník a mať ho k dispozícii na zápisy aj na kontrolu. Ak si stavebník robí jednoduchú stavbu svojpomocou, povinnosť viesť denník a zapisovať doň podstatné udalosti prechádza priamo na neho (§ 30 ods. 6 písm. g)) — a zároveň musí zabezpečiť, aby sa denník počas zhotovovania nachádzal na stavenisku (písm. f)).

Zapisovať do denníka nesmie hocikto. Zákon v § 39 ods. 2 vymenúva desať skupín osôb, ktorým stavbyvedúci musí zápis umožniť: generálny projektant a projektanti jednotlivých častí dokumentácie so špecialistom požiarnej ochrany, stavebník a vlastník stavby, geodet, osoba poverená stavebným dozorom, štátny stavebný dohľad a kontrolná prehliadka, ďalšie orgány štátneho dozoru, koordinátor projektovej dokumentácie s bezpečnostným technikom a koordinátorom bezpečnosti, autor architektonického diela, geológ a geotechnik, a pri zásahoch do bytového domu aj jeho správca alebo predseda spoločenstva vlastníkov.

Obsah denníka nie je vecou zvyku ani v jednom režime — starý § 28 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. mal svoj zoznam, nový ho nahradil podrobnejším. Podľa § 6 ods. 7 vyhlášky č. 60/2025 Z. z. obsah a rozsah stavebného denníka určuje príloha č. 20, ktorá ho delí na štyri časti:

Časť C je pritom presne to miesto, kde sa denník potkýna o mzdovú agendu: požaduje denný záznam o počte pracovníkov a ich pracovnej pozícii, čo je v podstate to isté, čo si musí zamestnávateľ viesť podľa § 99 Zákonníka práce ako evidenciu pracovného času. Na samotnú evidenciu odpracovaných zmien slúži samostatné tlačivo — smenovka na obdobie.

Sankcia za nevedený denník nie je symbolická. Stavebný inšpektorát uloží stavbyvedúcemu pokutu od 300 do 3 000 € (§ 80 ods. 7 písm. e)) — a to nielen za nevedenie denníka, ale aj za to, že ho vedie tak, že dôjde k jeho odcudzeniu, poškodeniu alebo neoprávneným zápisom. Ak sa porušenie zopakuje do troch rokov od skoršej pokuty, možno ju uložiť do dvojnásobku (§ 80 ods. 11). Osoba poverená stavebným dozorom na vyhradenej alebo svojpomocnej stavbe riskuje 1 000 až 5 000 €, ak odsúhlasené zmeny do denníka nezaznamená (§ 80 ods. 6 písm. e)).

A ešte jedna vec, ktorá rozhoduje o tom, či sa stavba vôbec dá dokončiť: podľa § 66 ods. 2 písm. a) je stavebný denník povinnou prílohou návrhu na kolaudáciu. Písmeno e) tej istej vety žiada aj protokol o odovzdaní a prevzatí stavby.

Elektronicky, alebo na papieri?

§ 10 ods. 2 nového zákona hovorí, že stavebný denník sa vedie „spravidla v elektronickej podobe“. Slovo spravidla tu robí celý rozdiel — papierová forma sa nezakazuje a príloha č. 20 vyhlášky predpisuje obsah denníka, nie jeho technický formát. Zákon zároveň v § 8 ods. 3 hovorí, že dokumentácia stavby sa ukladá v informačnom systéme Úradu pre územné plánovanie a výstavbu; stavebný denník je podľa § 10 ods. 1 súčasťou realizačnej dokumentácie a tá je jedným zo stupňov dokumentácie stavby (§ 8 ods. 2), pričom výnimku z ukladania má len prevádzková dokumentácia. Zákon teda pripúšťa oboje — denník vypĺňaný na stavenisku perom aj jeho elektronickú podobu v systéme. Pri súbore stavieb sa vyžaduje samostatný denník pre každú stavbu.

Ako dlho stavebný denník uchovávať

Tu treba byť presný, lebo sa to často zamieňa: ani nový stavebný zákon, ani starý § 46d nestanovujú pre stavebný denník archivačnú lehotu. Zákon rieši len obdobie, počas ktorého sa denník vedie, a to, že sa prikladá k návrhu na kolaudáciu.

Lehota teda vyplýva z iných predpisov. Ak denník slúži ako podklad k fakturácii — čo v praxi slúži takmer vždy — je súčasťou účtovnej dokumentácie a platí preň § 35 ods. 3 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve: desať rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týka. Druhým dôvodom sú záručné lehoty a možné spory zo zmluvy o dielo, kde býva denník jediným dôkazom o tom, kedy sa čo urobilo a za akých podmienok. Podrobný prehľad ostatných lehôt sme rozpísali v článku Ako dlho uchovávať firemné dokumenty.

Súpis vykonaných prác: podklad, bez ktorého faktúra nesedí

Zákon o DPH nikde nepoužíva slovo „súpis prác“. Používa však formuláciu, ktorá k nemu vedie: podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. musí faktúra obsahovať „množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby“. Pri stavebných prácach sa rozsah nedá vyjadriť jedným riadkom „stavebné práce podľa zmluvy“ — vyjadrí sa položkovým súpisom s mernými jednotkami a množstvami. To isté žiada účtovníctvo: § 10 ods. 1 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z. vyžaduje na účtovnom doklade „údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva“.

Druhá vrstva je zmluvná. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka vzniká nárok na cenu vykonaním diela, ak zmluva neurčí inak. Pri viacmesačnej stavbe sa preto fakturuje po častiach a súpis prác je práve tým dokladom, ktorý určuje, aká časť sa v danom mesiaci vykonala. Zákon o DPH s tým počíta v § 19 ods. 3: čiastkovo dodaná služba sa považuje za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje.

Rovnaký doklad je aj skorým varovaním pri prekročení rozpočtu. § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka hovorí, že zhotoviteľovi zaniká nárok na zvýšenie ceny, ak potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy neoznámi bez zbytočného odkladu. A § 547 ods. 5 dáva objednávateľovi právo odstúpiť od zmluvy, ak požadované zvýšenie presiahne rozpočet o viac než 10 %. Súpis prác spolu so zápisom v stavebnom denníku sú v takom spore obvykle jediné dva dokumenty s dátumami.

Prenos daňovej povinnosti pri stavebných prácach

Pri fakturácii medzi dvomi slovenskými platiteľmi DPH sa na stavebné práce uplatní tuzemský prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH: daň neplatí dodávateľ, ale odberateľ. Podmienkou je, že práce patria do sekcie F štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (CPA) — zákon na ňu odkazuje cez nariadenie Komisie (EÚ) č. 1209/2014. Faktúra potom podľa § 74 ods. 1 písm. k) musí obsahovať slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“ a neuvádza sa na nej daň.

Práve preto je zatriedenie položiek v súpise prác viac než účtovnícka formalita. Ak dodávateľ zaradí do sekcie F aj niečo, čo tam nepatrí, alebo naopak, mení sa to, kto odvedie daň. Zákon má na túto neistotu poistku: podľa § 69 ods. 16, ak dodávateľ v dobrej viere považuje plnenie za stavebné práce podľa písmena j) a faktúra obsahuje uvedenú slovnú informáciu, osobou povinnou platiť daň je príjemca. Finančná správa k tomu vydala metodický pokyn s príkladmi zatriedenia; pozor, pochádza z roku 2018 a odkazuje ešte na vtedajší § 69 ods. 17, ktorý je v dnešnom znení zákona označený ako ods. 16.

Tri dokumenty, tri rôzne úlohy

Súpis prác, zisťovací protokol a zápis o odovzdaní a prevzatí stavby sa v praxi často miešajú, hoci každý dokazuje niečo iné. Zaujímavé je, že pojem „zisťovací protokol“ nenájdete ani v stavebnom zákone, ani v Obchodnom zákonníku — je to čisto zmluvný a rozpočtársky nástroj, ktorý si strany dohodnú v zmluve o dielo. Ako to vyzerá v reálnej zmluve, ukazuje napríklad zmluva o dielo spoločnosti JAVYS, a. s. zverejnená v Centrálnom registri zmlúv: „Podkladom pre vystavenie faktúry bude súpis vykonaných prác a zisťovací protokol, potvrdené oprávnenými zástupcami objednávateľa a zhotoviteľa. Uvedené podklady musia byť doložené k faktúre ako ich neoddeliteľná súčasť.“

Poradie je teda: denník beží celý čas, súpis prác zhrnie obdobie, zisťovací protokol ho odsúhlasí, faktúra ide až potom — a zápis o odovzdaní a prevzatí uzatvára celé dielo podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorým sa zároveň prenáša nebezpečenstvo škody na objednávateľa (§ 554 ods. 5).

Aké tlačivá na to reálne existujú

Predtlačené formuláre majú oproti vlastnej tabuľke v Exceli jednu praktickú výhodu: samoprepis. Zápis sa na stavbe urobí raz a všetci, ktorí ho podpisujú, odchádzajú s vlastnou kópiou hneď na mieste. Číslovanie listov navyše sťažuje dodatočné dopisovanie — a neoprávnené zápisy v denníku sú jedným z dôvodov pokuty podľa § 80 ods. 7 písm. e).

Trojlistové sady dávajú zmysel tam, kde si zápis potrebujú odniesť tri strany — zhotoviteľ, objednávateľ a stavebný dozor. Rozdiel medzi verziou 25×3 a 50×3 je jednoducho dĺžka stavby: 25 sád vystačí na kratšiu zákazku, 50 na stavbu, ktorá beží mesiace. Celý sortiment nájdete v kategórii Stavebné tlačivá.

Časté otázky

Údaje v článku vychádzajú zo znení predpisov zverejnených na portáli Slov-Lex k septembru 2026 — zákon č. 25/2025 Z. z. v znení účinnom od 1. 11. 2025, vyhláška č. 60/2025 Z. z. od 1. 4. 2025, zákon o DPH od 1. 1. 2026 a Obchodný zákonník od 17. 8. 2026. Pri konkrétnej stavbe rozhoduje aj to, či sa na ňu ešte vzťahuje prechodný režim starého stavebného zákona; v pochybnostiach sa oplatí overiť si to na príslušnom stavebnom úrade alebo s právnikom.